Nielen A-tímu HC Záhoráci Stupava/Malacky sa podaril historický úspech a premiérový postup do play-off. Nemožno však zabudnúť ani na výrazný úspech, ktorý zaznamenalo Béčko Záhorákov, keď zvíťazilo v 1. lige. Tento úspech nesie výrazný rukopis Tomáša Baláža, ktorý skĺbil pozíciu trénera s pomocou tímu priamo na ihrisku.
Napriek tomu, že cieľ a úlohy béčka sú rôzne a prioritou nie je výsledok, mužstvo dokázalo vyhrať 1. ligu. Ako hrajúci tréner, ako hodnotíš tento ročník?
Určite panuje veľká spokojnosť. Samozrejme, do každého zápasu sme išli s cieľom dosiahnuť čo najlepší výsledok. Veľkým pozitívom bolo, že sa partia zomkla a do tímu výborne zapadli dorastenci. Na nich je vidieť, že tento rok im dal neuveriteľne veľa. Už v jarnej časti, podobne ako v minulej sezóne, boli ostrieľanejší a viac si verili. Cítili dôveru nielen odo mňa ako trénera, ale aj od starších chalanov v šatni.
Myslím si, že projekt béčka je správny. Starší hráči odovzdávajú skúsenosti a mladší popri nich rastú. Nesmierne ma teší, že mužstvo potiahli nielen starší hráči, ale v niektorých zápasoch, ktoré sme zlomili v náš prospech, prekvapili práve tí mladí. Práve vďaka tomu bol tento tím taký silný a dokázali sme to až do konca zvládnuť takýmto pekným spôsobom.
Už počas sezóny si spomínal, že okrem kvality, boli chlapci aj dobrá partia.
Presne tak, je to hlavne o tej partii a o tom, ako tá šatňa žila. Hoci sa táto súťaž nedá porovnávať s extraligou, práve vďaka súdržnosti a uvoľnenosti sa šatňa dokázala stmeliť. Nebolo to vidieť len v šatni, ale aj na ihrisku.
Počas sezóny sme zažili niekoľko zlomových zápasov, či už to bola výhra v Trnave alebo v Dunajskej Strede. Po prípravnom zápase, v ktorom sme prehrali o 12 alebo 14 gólov, sa nám podarilo v súťaži zvíťaziť o 5 gólov – bolo to priam neuveriteľné. Po víťazstvách, ktoré sme dokázali priniesť z Trnavy a Dunajskej Stredy, sme začali uvažovať aj o tom, že by sme mohli zabojovať o prvé miesto.
Je dôležité zdôrazniť, že tieto zápasy neboli rozhodnuté až v samotných záveroch stretnutí, ale Béčko v nich dominovalo takmer počas celých 60 minút.
V týchto kľúčových zápasoch bola mimoriadne dôležitá naša fantasticky fungujúca obrana, ktorá bola základom nášho úspechu. V kritických momentoch nám pomohol aj brat Robo Baláž, s ktorým sme sa dohodli, že na niektoré zápasy v sezóne dostane priepustku a bude v nich prítomný. Ukázalo sa to ako veľmi prínosné, aj keď už skončil s aktívnou hádzanou a prioritne sa venuje tréningu detí, rodine a práci.
Našu schopnosť zomknúť sa ako tím sme preukázali aj v zápase v Považskej Bystrici, kde sme nastúpili v oklieštenej zostave. No aj tam nám výborne zafungovala obrana, a to aj najmä vďaka dorastencom. Stabilné výkony počas celej sezóny podával Jaro Petráš, ktorý bol druhým najlepším strelcom ligy. Nesmieme zabudnúť ani na našich brankárov, ktorí si navzájom pomáhali. Veľká vďaka patrí Lukášovi Nemčovičovi, ale aj ostatným, ako sú Dušan Frýbert či Martin Jurík a ďalší.
Veľmi dôležitou súčasťou tímu boli aj dorastenci či už Erik Kubovič, Samo Majerčík a Tadeáš Ferenčík, ktorí ukázali obrovský potenciál. Nápomocní boli aj chalani z áčka a hráči, ktorí s ním trénujú. Každý jeden člen tímu prispel k tomuto úspechu vrátane skvelého prístupu veterána na pivote Mariána Jašša.
Samozrejme, boli aj jeden či dva zápasy, ktoré nás môžu mrzieť, ako napríklad stretnutia s Béčkom ŠKP alebo so Štartom, pričom prehra s ŠKP nás mrzí viac, keďže sme v v tomto zápase jasne dominovali. Tieto neúspechy však paradoxne padli na úrodnú pôdu a ešte viac stmelili našu partiu. Namiesto poklesu na duchu sme sa dokázali zmobilizovať a zvládnuť kľúčové zápasy.
Vráťme sa ešte na záver k dorastencom. Už si spomínal ich pokrok, ale akú perspektívu v nich vidíš ty?
Som presvedčený, že odchod Sama Majerčíka a Tadeáša Ferenčíka je veľkou stratou pre náš tím, keďže obaja mali sľubne rozbehnuté kariéry. Napriek tomu im dvere ostávajú otvorené a v prípade, že by si to rozmysleli, radi ich privítame späť.
Čo sa týka ostatných mladých hráčov, Erik Kubovič sa javí ako veľký prísľub do budúcnosti. Ak bude na sebe naďalej tvrdo pracovať, verím, že sa dokáže presadiť na vyššej úrovni už o 2 až 3 roky, možno aj skôr. Príkladom takéhoto progresu je Marek Tóth, ktorý po minuloročnom pôsobení v Béčku zaznamenal významný posun vpred. Psychická pohoda nadobudnutá v béčku mu evidentne prospela a momentálne už patrí do stabilnej zostavy áčka.
Teší ma tiež príchod ďalších hráčov z mladšieho dorastu, ktorí už stihli odohrať niekoľko prípravných zápasov za béčko. Nebojím sa o budúcnosť nášho tímu, pretože máme dobre našliapnuté. Pre mladých hráčov je projekt béčka nenahraditeľný, keďže im umožňuje postupne sa adaptovať na mužskú hádzanú a získavať cenné skúsenosti.