Na Záhorie sa po skúsenostiach v Nových Zámkoch a bratislavskom ŠKP vracia talentovaný odchovanec zo Záhoria Jakub Krajčír. Viac o jeho dôvodoch návratu a očakávaniach sa dozviete v našom rozhovore.
Predstavujeme ťa ako nového hráča na Záhorí, ale pravda je, že nie si pre nás úplne neznámy. Skús sa na chvíľu vrátiť k svojim začiatkom a zrekapitulovať svoju doterajšiu kariéru.
- Svoje prvé kroky som robil pod vedením Tomáša Stachoviča v mini hádzanej, neskôr ma trénoval aj v žiackych kategóriách. Prešiel som si tu aj dorasteneckými tímami, kde ma viedol Rudo Draškovič, a v staršom doraste Robo Baláž. Mám za sebou niekoľko sezón v extralige v Malackách, a aj keď sme zostúpili do 1. ligy, odohral som tu ešte jednu sezónu. Počas pandémie som prestúpil do Nových Zámkov a následne do ŠKP Bratislava.
Čo ťa priviedlo k tomu, že si pred pár rokmi opustil Záhorie?
- V tom čase som túžil po zmene a chcel som skúsiť niečo nové. Veril som, že Nové Zámky by mohli byť odrazovým mostíkom k zahraničiu, no nakoniec to nevyšlo podľa plánu. Po ukončení školy som sa rozhodol priblížiť k domovu, a tak ma oslovila ponuka z bratislavského ŠKP.
Teraz sa v podstate vraciaš do domáceho prostredia, kde je síce káder obmenený, ale väčšinu hráčov si poznal či už ako spoluhráčov alebo ako súperov.
- Po nie úplne vydarenej sezóne a pol som sa rozhodol po dohode s trénerom Ćirićom a vedením klubu, že sa vrátim naspäť k Záhorákom. Dostal som sa do známeho prostredia, aj keď káder je predsa len trošku obmenený, ale predsa to domáce prostredie ma lákalo.
Čo ťa priviedlo späť domov?
- Záhorie je mojím domovom a Malacky zároveň aj miestom, kde pracujem. Kombinovať prácu s dochádzaním do Bratislavy bolo náročné. Väčšinu chalanov tu poznám od detstva, takže s tým nebol žiadny problém. Dokonca aj chalani zo Srbska, ktorí sem prišli, sú mi známi – hrávali sme proti sebe a občas sme sa stretli aj tu v Malackách. S trénerom sme si tiež vymenili pár slov a Pala Stachoviča poznám veľmi dobre, takže ani tam nebol žiadny problém.
Tréner Ćirić spomínal, že na teba bude kladená väčšia zodpovednosť, ako tomu bolo v Nových Zámkoch a ŠKP. Čo očakávaš ty od pôsobenia u Záhorákov?
- Očakávam, že budem pre tím prínosným hráčom. Verím, že si s chalanmi herne sadneme, aj keď sme spolu už dlhší čas nehrali. S trénerom sme sa rozprávali o tom, že by som mal preberať väčšiu zodpovednosť, najmä pri streľbe a v obrane. Preto od seba očakávam lepšie výkony ako doteraz a že budem schopný niesť väčší diel zodpovednosti, čím sa stanem platným členom tímu.
Prichádzaš z ŠKP, kde herný systém ťažil najmä z obrannej činnosti. Nemáš obavy z prechodu na úplne iný herný štýl?
- V Bratislave sme hrali úplne odlišnú hádzanú, kde sme sa sústredili na pevne zabezpečenú obranu a keď bola príležitosť, vyrazili sme dopredu. Ak nie, snažili sme sa hrať rozumne v útoku a zamerať sa na čisté góly. Nebojím sa tejto zmeny, pretože preferujem útočnú hádzanú pred tým, aby som strávil 60 sekúnd v útoku a potom 60 sekúnd v obrane. Vždy som radšej dával rýchle góly z prvej alebo druhej vlny, než sa trápiť proti postavenej obrane, kde sú súperi o 20 kilo ťažší a o pol hlavy vyšší. Myslím si, že tento štýl mi bude vyhovovať.
Po odchode Miša Kurku a Anura Burnazovića náš tím prišiel o cenné skúsenosti. Môže to byť naša slabina?
- Osobne si myslím, že nie. Niektorí hráči už majú za sebou viacero sezón v mužskom tíme, takže by som sa toho až tak neobával. Samozrejme, v niektorých situáciách, keď bude zápas vyrovnaný a pôjde o každý gól, nám tie skúsenosti môžu chýbať. Je kľúčové, aby sme v takých momentoch neboli bojazliví a ustráchaní. Verím, že to zvládneme. Máme tu aj napriek veku už skúsenejších hráčov a na druhej strane aj mladícku dravosť. Práve táto dravosť by mohla kompenzovať nedostatok skúseností.
Spomenul si už, že návrat domov mal viacero dôvodov, a jedným z nich bola jedinečná atmosféra počas domácich zápasov.
- Osobne som si tu vždy skvele zahral, či už ako protihráč na Záhorí, alebo keď som ešte hrával za Malacky. Atmosféra tu bola vždy fantastická, a práve na to sa teraz veľmi teším. Dúfam, že zažijem vypredané haly nielen v Malackách, ale aj v Stupave. Veľmi sa teším na domáce publikum a pevne verím, že diváci prídu v čo najväčšom počte na každý domáci zápas a budú fandiť tak, ako keď som hrával za ŠKP či Nové Zámky.
Nám nezostáva iné, ako popriať Jakubovi po jeho návrate domov úspešné účinkovanie v našom drese a splnenie si nielen tých tímových cieľov, ale aj tých osobných. Jakub vitaj doma!
