Ekipa Bojana Cirića privítala vo svojich radoch staronovú posilu, ktorou nie je nikto iný ako Anur Burnazović. Do mužstva sa tak vrátila ostrá spojka, na ktorú sa budeme v novej sezóne spoliehať.
Ale keďže riečkou Malina už pretieklo veľa vody, odkedy sa medzi strelcov Záhorákov zapísal 190 cm vysoký hráč, neuškodí trochu zaspomínať na jeho doterajšiu hráčsku kariéru. „Tú som začal v rodnom Sarajeve, kde som hral všetky súťaže okrem Ligy majstrov. Vždy som túžil hrať v zahraničí a keď som dostal pozvanie od pána Hladíka, prešiel som do Nového Veselí. V klube som pôsobil 2 roky a moje ďalšie kroky smerovali do Malaciek, kde som zotrval dve sezóny. Boli to jedny z najlepších rokov mojej kariéry. Na konci druhého som dokonca dostal pozvánku do slovenskej reprezentácie a zároveň aj ponuku z Považskej Bystrice. Tam som strávil ďalšie dva roky. Z hádzanárskeho hľadiska mám na toto obdobie najkrajšie spomienky. Okrem toho sa mi v tomto období narodil syn a môj život sa otočil o 180 stupňov. Presunul som sa do Veselí, ale veľa času som trávil v Malackách s rodinou. Po roku som sa rozhodol, že chcem byt bližšie k rodine a na rok som išiel vyskúšať zahraničné angažmán v Rakúsku, kde sa nám spolu s Miškom (Kurkom) veľmi darilo,“ snažil sa Anur predstaviť čo najstručnejšie svoju doterajšiu kariéru.
Oslovila ma vízia klubu
V závere predchádzajúcej odpovede bolo cítiť, že jeden z dôležitých faktorov návratu do záhoráckeho dresu, bola snaha tráviť viac času s rodinou. „Už počas poslednej sezóny sme boli v kontakte so Záhorákmi a som rád, že sme sa dohodli a túto sezónu už budeme bojovať spoločne. Okrem snahy byť s rodinou ma ale oslovila aj vízia klubu. Chcem tráviť viac času zo synom a priateľkou a zároveň hrať hádzanú, ktorá ma úroveň. Klub ma veľké plány a ja som prijal výzvu byť ich súčasťou,“ neskrýval optimizmus nad budúcnosťou hráč s reprezentačnými skúsenosťami.
Po prvých tréningoch v klube už dokáže čo-to porovnať s jeho predchádzajúcimi skúsenosťami v klube. „Čo som si všimol ako prvé je, že chalani majú o 10 kíl viac ako predtým a sú o dosť silnejší,“ začal s úsmevom od ucha k uchu a potom už pokračoval vážnejšie: „Klub má svoju štruktúru, úroveň sa posunula výrazne k profesionalite a už sa začína dbať aj na výsledky. Malacky a Stupava sú hádzanárske mesta a zaslúžia si stabilný a cieľavedomý klub. Mladí hráči ukázali že v nich niečo je. Dokázali sa z mládežníckej hádzanej prepnúť na mužskú a ukázali, že na Záhorí vieme hrať kvalitnú hádzanú. Je naozaj vidieť, že spravili za posledné roky veľa roboty. O tom svedčí aj plná hala v podstate na každom domácom zápase a je jedno či sa hrá v Malackách alebo v Stupave.“
Treba zostať pokorný a tvrdo pracovať
Nová sezóna bude náročná aj z hľadiska toho, že posledný tím vypadáva automaticky, predposledný bude hrať baráž. Tréner Cirić však myslí na priečky zaručujúce play-off. Budeš v mužstve patriť medzi najskúsenejších hráčov a tak má tvoj pohľad na sezónu svoju váhu. „Treba ísť od zápasu k zápasu. Myslím, že sa dokážeme pripraviť na každého súpera a v hre je veľa bodov. Verím, že ich dokážeme nazbierať dosť, aby sme si zahrali v play-off, ale treba zostať pokorný a tvrdo na sebe pracovať,“ rozvážne vážil slová o šanciach v nastávajúcej sezóne.
Už v predchádzajúcich odpovediach zarezonovalo, že fanúšikovia na Záhorí sú jednoducho skvelí. „Veľa zápasov som minulú sezónu odsledoval z tribúny a nie raz ma to ťahalo na palubovku. Je to príjemný tlak, keď hráte pred plnou halou a cítite podporu divákov. Vždy, keď necháme na ihrisku všetko, vedia to oceniť. Od začiatku až po koniec zápasu nás tlačia k lepším výkonom a už teraz sa nesmierne teším na domáce súboje,“ netajil radosť nad návratom do známeho dresu hráč, ktorý v tejto sezóne oslávi okrúhle 30. narodeniny.
